Stručný sprievodca Kubou

0
99

Havana, ooh na-na

Jeden májový pracovný deň som dostala email o tom, že štipendijný pobyt v Havane na tri mesiace, o ktorý som žiadala mi bol schválený a že 11. októbra odlietam. Od tohto májového dňa mi trvalo asi dva mesiace, kým som si vybavila všetky potrebné papiere na uskutočnenie môjho štipendijného pobytu. Keď cestujete na Kubu ako turista, viete si za pár dní bez problémov cez akúkoľvek cestovku vybaviť turistické víza – stoja okolo 30 eur. Avšak keď cestujete na Kubu pracovne prípadne ako študent je to trošku komplikovanejšie. Ja som potrebovala absolvovať množstvo zdravotných prehliadok – od klasickej prehliadky u obvodného lekára až cez testy na HIV, hepatitídu B a C a syfilis. Ako turisti žiadne očkovanie na Kubu nepotrebujete, ale v rámci štipendijného pobytu bolo nutnosťou mať aj očkovanie proti. Dokladovať som musela aj overený rodný list, výpis z registra trestov a diplom z vysokej školy. Papierovačiek a očkovaní bolo teda neúrekom, a neraz som si vravela či mi to za tú byrokraciu, sedenie u lekárov a aj za tie investované financie stojí. Ale áááno – stálo to za to. 

Po príchode do Havany som sa ocitla na letisku, kde zamestnankyne bezpečnostnej kontroly mali zaujímavé zelené uniformy. Boli to uniformy, ktorých spodnú časť tvorili sukne a na nohách mali tieto dámy rôzne avantgardné vzorované punčošky. Popri bezpečnostnej kontrole sú na letisku aj lekári. Ale nemám na mysli prvú pomoc.  Priznám sa, že neviem ako to funguje, ale zrejme je bežné, že si niektorých “podozrivých” pasažierov odchytia a vezmú ich na zdravotnú prehliadku. Po východe z budovy letiska, nás už čakal náš mentor – človek, ktorý sa o nás mal starať počas nášho štipendijného pobytu. Vzduch bol typický morský, vlhkosť neskutočná – úplne zbytočne si tu budete brať žehličku na vlasy. Nasadli sme do auta, ktoré nás tu čakalo a odviezli nás do hotela. Prvé dni pobytu v hoteli som zistila, že teplá voda tu nepotečie a že s toaleťákom treba šetriť – nie je ho také jednoduché ho zohnať hocikde v obchode. Celkovo tu nie je jednoduché v obchode zohnať čokoľvek. Regále zívajú prázdnotou. Čo ale zoženiete vždy sú kubánske cigary a rum. Nájdete tu miesta, ktoré sa volajú Dulceria čiže Cukráreň, ale vnútri nebudú žiadne koláče ani sladkosti – iba rum, cigarety a cigary. Ale ako zistíte, kde si môžete kúpiť niečo dobré pod zub alebo kde viete zohnať akýkoľvek tovar? Tam kde je veľa ľudí v rade tam predávajú určite niečo dobré. Oplatí sa do “šory” postaviť a čakať. Vašu hotelovú izbu nemusíte vždy obývať sami. Je pravdepodobné, že tam budete mať spoločnosť v podobe krabov, švábov, žiab alebo jašteričiek.

Ubytovanie

Keďže v mojom prípade išlo o štipendijný pobyt, mala som už vopred vybavené ubytovania v jednom z hotelov v štvrti Vedado. Hotel nebol až taký zlý, ale rozhodne sa nedá povedať, že by bol na úrovni 3 hviezdičkového slovenského hotela. Počet hviezdičiek na Kube – hlavne v Havane nikdy nezodpovedá realite. V tom mojom hoteli bol na najvyššom poschodí aj bar s diskotékou, ale väčšinou sa tam pohybovali všelijaké živly a aj dámy, ktoré sa živia najstarším remeslom. Najlepšou možnosťou je casa particular. Prenajmete si izbu u miestnych. Väčšinou máte v izbe vlastnú kúpeľnu a toaletu. Samozrejme úroveň casa particular môže byť tiež rôzna, ale stále si môžete izbu najprv prezrieť a potom sa rozhodnúť či ju beriete alebo nie. Ak sa chcete rozhodnúť, kde budete bývať ešte pred odchodom zo Slovenska aj na internete môžete nájsť zopár ponúkaných casa particular. Je to lacnejšia a často krát aj lepšia, kvalitnejšia možnosť ubytovania než hotel. 

Zdravotné riziká

Hovorí sa, že sa vždy treba v exotických krajinách dezinfikovať, aby ste nemali žalúdočné problémy. V mojom prípade nepomohlo ani to. Prvý mesiac môj žalúdok pociťoval, že nie je na Slovensku aj napriek tomu, že som vodu z kohútika v žiadnom prípade nepila. 

Ja som mala menší zdravotný problém aj po pobyte na pláži. Na pláž sme sa vybrali večer, sadli sme si na lehátka a debatovali sme. Zdalo sa nám to v ten večer veľmi príjemné posedeníčko. Avšak na druhý deň som sa zobudila s príšerným svrbením celých nôh. O pár hodín to už nebolo iba svrbenie, ale aj množstvo vyrážok resp. štípancov po celých nohách. Svrbenie a štípance nemizli ani na druhý deň a tak som sa vybrala k lekárovi. Lekárka si najprv sama nebola istá čo to je či to nemôže byť zika. Ale potom skonštatovala, že sa jedná o piesočnú muchu podobnú komárovi tzv. jején. A i keď zvykne poštípať aj iných ľudí, ja som zrejme na to alergická. Keď som si neskôr o tomto zvieratku čítala, treba sa mu vyvarovať a to tak, že po zotmení a po daždi nebudete chodiť na pláž a keď aj áno tak s dlhými nohavicami. 

Bezpečnosť

Výhodou Kuby je, že hlavne ženy s nižším sebavedomím z nej budú odchádzať omnoho sebavedomejšie. Keď vidia Kubánci ženu z Európy /akokoľvek tá žena vyzerá/ budú jej lichotiť o stošesť.  Avšak pokiaľ nechcete, aby vás miestny don juan prenasledoval celý váš pobyt radšej sa s ním ani nepúšťajte do debaty, veď jeho to po chvíle ignorovania prejde a nájde si inú obeť. 

Treba si dávať veľký pozor na peniaze. Nemyslím si, že by vás tu niekto násilne prepadol alebo že by vám niekto mohol fyzicky ublížiť – policajti sú pomerne často všade, ale okradnúť vás okradne pokojne aj sám pán policajt. Mňa tu okradli dva krát – raz som prišla o mobil a priamo z hotelovej izby – z môjho kufra mi zmizli peniaze. S najväčšou pravdepodobnosťou to bola upratovačka i keď ťažko povedať lebo raz mi izbu otvoril aj nejaký údržbár. Neviem kto bol vo väčšom šoku či ja keď som ho zbadala alebo keď on zbadal mňa, ale tváril sa, že tam vošiel omylom a hneď utekal preč. 

Doprava

Sú štyri možnosti ako sa v Havane prepravovať. Ja som využívala najčastejšie taxi colectivo – niečo ako taxík, veziete sa v klasických starých ošumelých autách, avšak nie ste sami. Majiteľ auta vyzbierava po ceste ľudí, keď stopujete vždy sa vás opýta kam máte namierené a pokiaľ tam nemá namierené on, tak si musíte počkať na ďalšieho taxikára. Ďalšou možnosťou sú autobusy. Tento zážitok odporúčam každému vyskúšať aspoň raz. Autobusy sú tu vždy nesmierne preplnené. Počas jazdy sa vám netreba ani držať, keďže dav ľudí vo vnútri vás udrží. Keď nastupujete a máte pocit, že sa dnu už nevmestíte – nič sa nebojte, v autobusoch pracuje človek, ktorý okrem vyberania drobných od cestujúcich má za úlohu cestujúcich aj natlačiť do autobusu. Zaplatíte iba zopár centov, vypočujete si na plné gule zapnutý reggeaton, ktorý počúva autobusár, často krát podgurážený alkoholom. Občas sa môže stať, že vyskakujete za jazdy lebo pán autobusár jednoducho zabudne zastať na zastávke. Nečakajte, že budete mať vyznačené, kde je zastávka. Žiaden cestovný poriadok ani harmonogram tu neexistuje. Postavte sa tam, kde pri ceste stojí veľa ľudí a určite niečo príde. 

Potom sú to klasické taxíky, ktoré fungujú rovnako ako všade inde na svete, ale sú pomerne drahé a ešte posledná možnosť coco taxi – čo je niečo ako tuk tuk alebo rikša. 

Čistota a hygiena

Za verejné toalety sa na Kube takmer všade platí – dokonca aj na univerzite!!! Vtipné na tom však je, že spláchnuť sa nedá, voda netečie ani v kohútikoch čiže ruky si neumyjete a toaletný – tak na ten môžete tiež zabudnúť. Toalety vyzerajú takmer všade hrôzostrašne – pokiaľ nehovoríme o naozaj drahých hoteloch a o turistických rezortoch mimo Havany – napr. vo Varadere. 

Určite si niekde vonku potom ako ste boli v taxi colectivo alebo autobuse či ste sa dotýkali čohokoľvek a kohokoľvek nechytajte a nešúchajte oči. Samotní kubánci vás na to upozornia možno tiež. Je totiž veľmi pravdepodobné, že dostanete zápal spojiviek. Predsa len na Kube nie je taká hygiena a čistota ako u nás. 

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here